Divadlo a umenie je stále! Nech to potvrdia slová významného slovenského dramatika:

“Večer čo večer rozsvecujú sa svetlá v divadle a jeho priestory naplnia sa ľuďmi statočnými i nestatočnými….…Vy všetci, ktorí prichádzate do divadla, nezabúdajte, že všetky oslavy utíchnu a že i ten najväčší potlesk zamĺkne. A tam niekde, vzadu, za ťažkou oponou, zostáva sám ten, ktorého obdivujete. Ide mladosť okolo, ide smiech a láska. Možno sa pousmiať, možno mať rád, tak ako milujeme jar, ako milujeme všetko, čo už príchodom svojím odchádza, čo už narodením svojím umiera. Zostáva umenie, to nádherné, večné umenie, ktoré je ako boh. Ku každému sa skloní a svojou milosťou naplní dušu každého, kto k nemu prichádza s rukou prosiacou a pokorným srdcom.”

(Z modlitby k umeniu Petra Zvona)